Koniec...
Keď prvý krát uzrieš svetlo sveta,
zdá sa ti, že neexistuje nič krajšie,
no nečakáš že na každom rohu číha odveta,
ktorej keď človek podľahne,
duša mu oslabne,
nedokáže milovať,
srdce mu vychladne,
a vie že túto cestu musí každý sám zdolať.
Podľahol si a nevieš čo ďalej,
Nevieš čo je správne.
Vravíš si už len jednu šancu mám,
rozmýšľať, že tomu čo si prežil sa nevyrovná nič “tam”.
Spomienky sú jedniné čo máš, keď touto cestou kráčaš.
Cítiš, že tvoja púť sa blíži ku koncu a vravíš si “prečo”
Nevieš čo bude ďalej, aj keď si prežil už kadečo.
Už je koniec, už nevládzeš
na kolená pokľakšneš a povieš:
Ďakujem. Ďakujem za tie chvíle keď som miloval a milovaný som bol, všetci nech si vážia Život svoj, nech ten ich nedopadne ako môj.